Ahoj ty. Áno ty vytrvalec, ochotný prečítať si niečo málo z nášho života :)

Rada by som opísala ešte jeden veľký míľnik, kým sa pustím už do celkom aktuálnych zážitkov.
Lokiho náhlu premenu z kocúrika na dospelého chlapa :)
Písal sa rok 2014... Vonku treštil tuhý mráz a rozhodli sme sa Silvester osláviť s dedkom. V klude sedíme v obývačke pri televízore, popíjame a nedočkavo čakáme príchod nového roku. 
Loki despota (puberta rozbehnutá v plnom prúde) leží spokojne pri mne a nechá sa škrabkať.
Bolo asi desať minút do polnoci keď zrazu Lokim šklblo, vyvalil na mňa oči a začal nešťastne nariekať. Myslela som, že sa mu niečo len prisnilo a tak som sa mu začala prihovárať ako vždy. No Loki bol ako vymenený. Behal hore dole, uprene na mňa pozeral a žundral. 
Došlo mi čo sa deje, až keď sa mi zakusol do ruky a začal mi obdupkávať ruku... A tak s novým začiatkom roka, začal aj pre môjho malého Lokiho nový dospelácky život :)

Tu sa začínajú najhoršie skoro dva týždne nášho spoločného života. Kastrácia síce objednaná, ale čakanie na odstránenie dvoch čerešničiek spôsobujúcich nepokoj sa zdá byť nekonečne dlhé... 

Nadišiel čas operácie... Ťažko povedať kto z nás dvoch bol nervóznejší. Zrejme ja lebo Loki je nervózny vždy, ak nedostane obetnú rybku či maškrtku dlhšie ako pár hodín, nie to ešte od večera do večera... 

Odovzdala som teda svoj mačací poklad do rúk odborníkom a vyklepaná som vybehla pred ordináciu. Za tých cca 15 minút čo to celé trvalo som stihla vyfajčiť asi 4 cigarety a márne som sa snažila odpútať myslel čítaním knihy... Priznávam bez mučenia, aj som si porevala. Áno mať mačku je diagnóza :D ... 
Pán doktor mal zrejme pocit, že si treba zažartovať na odľahčenie situácie, tak sa ma s úsmevom pýta "Či si chcem vajčivká vziať domov" :) samozrejme, jeho veľkorysú ponuku som slušne odmietla, naložila spiace neviniatko do prepravky a šli sme domov...
Ako skoro v každom prípade po prebudení z narkózy na privítanie medzi živými hodil dve šable a začal sa tuleniť po izbe. Dnes už viem, že ak budem niekedy ešte riešiť niečo takéto, tak pod kocúrika podložím šatku aby som si zas raz neodpálila kríže... A tak som radšej uložila ublížené zvieratko do postele a snažila sa ho držať pri sebe nech pekne všetko prespí.
Najhoršie to snáď bolo na druhý deň. Lieky od bolesti zrejme pomaly vyprchávali, tak sa len tak niekam pohodil a ležal. Nemôžem povedať, že sa to zaobišlo bez vyčítavých pohľadov z jeho strany. To by som klamala. Najväčšiu výčitku som mu videla na tej malej bielej tváričke hneď, ako si chcel spáchať hygienu. Keď zistil, že mu tam dole niečo chýba som len tajne dúfala, že svoje superschopnosti ešte nevyvinul na takú úroveň, aby mi prepálil dieru do hlavy :). 
Nasledovalo pár naširoko prekráčaných dní, ale už sa viac podobal na toho zloducha akým bol pred tým. No a keďže mu to spravili tak krásne, stále vyzerá, že čerešne sú na mieste. Len volanie prírody už nie je problémom :) 

Takto prišiel pán kocúr Loki uchvatiteľ o svoju mužnosť. Napriek tomu sa stále v určitých veciach vôbec neukludnil, a ja stále dúfam, že sa dočkám času, kedy budem môcť povedať "Ach mám toho najúžasnejšie, najkludnejšieho kocúrika v celej galaxii" :)