Sama neviem čo napísať. Život s kocúrom je krásny, ale ťažký. Hlavne, keď sa z vrnivého, maličkého klbka stane päť kilové besniace tornádo. Človek si zvykne, že pravdepodobnosť zakopnutia je veľká, keďže kocúr sa ľúbi zvaliť kdekoľvek ho napadne. Zvykne si aj na nájazdy pri čítaní knihy, pozeraní televízie či na srdcervúce plače pred dverami WC (samozrejme sa dotyčný človek uľútostí a vpustí vrieskajúcu guču chlpov k sebe). Na dáky pocit súkromia pri kocúrovi môže človek okamžite zabudnúť. Už spomínané trávenie spoločného času na WC je pre mňa občas nepochopiteľné, ale ak pánko plánuje počas celého pobytu sedieť na kolenách a nechať sa škrabkať, zrejme mu to vyhovuje. Tak isto sme si zvykli na spoločné sprchovanie, umývanie zubov, vlasov, nahodenie tapety na ksicht a hurá človek môže ísť do ulíc a kocúr späť do postele :). Jediná aktivita, ktorú absolvujeme každý po svojom, je jedenie. Keď sa je, tak sa je a každý má vlastný tanier či misku.
No ale aby som napísala aj niečo zaujímavé...
Mám doma mačko-psa... Pravdepodobne je nás takých viac, no u nás je aportovanie najpríjemnejšia forma hry, kedy ja utŕžim minimálne zranenia a Loki sa tomu veľmi teší. Zistila som to úplnou náhodou, keď mi jedného dňa vypadol skrčený cestovný lístok z vrecka a Loki bol hneď pri ňom. Pozriem lepšie, lístok v zuboch a keď som sa chcela zohnúť a vziať mu to, futášil kade ľahšie :) O dve sekundy už bol späť, vyplul mi lístok do ruky a čakal čo sa bude diať. Akosi automaticky som mu ho hodila a ten gejzír radosti bol nezastaviteľný :) Dokáže takto aportovať hodiny a je jedno či sú dve poobede alebo dve ráno. Ak náhodou spím alebo si ho nevšímam, s rozbehom do mňa bude drgať, skákať len aby som mu niečo hodila :). Je to milé, ale o druhej ráno trošku rozčulujúce, ak navyše viem, že o pár hodín sa pánko rozhodne vyspevovať buď na okne vtáčikom alebo pri dverách všetkým susedom.
To je ďalšia neradostná vec v našom spolužití. Aj napriek tomu, že čerešne išli kade tade a teda volanie mačiek by malo byť nezaujímavé, stále si rád opráši hlasivky skorou rannou rozcvičkou. Spieva rád a hlavne dlho. Je len veľmi málo vecí, ktoré ho dokážu presvedčiť, že o štvrtej ráno sa nespieva, ale spí. A tak prichádza na radu zas raz aportovanie :D.
No aby som sa len nesťažovala v tomto príspevku, musím povedať, že každá z týchto vecí má aj svoje kladné stránky. Začala som chodiť do práce skôr, čo znamená, že môžem aj skôr odísť domov a venovať sa naplno svojim vazalským povinnostiam. A aportovanie udržiava uchvatiteľa v dobrej kondícii :)
Nevadí, že spávam pár hodín v noci, veď on mi to vynahradí hneď ako sa rozhodne, že ma z nočnej šichty prepustí a príde sa zvaliť ku mne na vankúš. Nasleduje štvrť hodiné mojkanie, peeling tváre a spokoný spánok. Čo tam po tom, že väčšinou do pol hodiny zazvoní budík :D
